I
mesté
Quand a scòra me andava,
spess a capitava a giornà sbagliaja,
che in tema antaisa fè,
e na maten me pròpi capità,
ch'es tema antaisa fà,
parlanda di travaj che as favo a Castearfé.
Tucc nojacc bardòt, ant'er tema a joma parlà,
di travaj che favu i nòst papà,
quand pò a maestra a là lesìlo,
per coregilo,
a fam-na in bel montòn,
pirchè mi java anmac parlà 'd me parj;
a mandami ant'er banc e a dimi 'd rifelo,
ed parlé anche d'autra geant,
che acc travaj a favo, ad parlé,
di minozie, di morinè, der salamè,
ansoma ad parlé a zi travaj che as favo a Castearfé.
Con a me poca esperiensa,
e bitanda tanta pasiensa,
quand ant'er banc a son tornà,
col tema a j'ho ricomensà,
i "fornasin" a l'ho intitolà;
I fornasin a son coi che ant'le fornas travajo,
a jè del dòni che ampasto dla potija, tut o dì,
pò la bito ant-nà forma,
pirchè in mon ar pòsa amnì,
autra geant, che is mon a pijù e ansima a dlè stori,
lo van a portè, pirchè er posa stagionè,
pirchè ban o dev sùvè.
Quasi in agn aj dovrà pasè,
prima che autra geant a lo porto ant'el forn,
per felo cosi, per felo pront,
pò aj riva i bartòlè,
che ant'el forn a jan dan-delo a pijè,
e portelo fòra, per ben ancatastè,
prima che i mirador lo veno a catè,
per miraja felo diventè;
ma qùe el tema al finisc,
pirchè is qùe alè in'aut mesté.
|